Osoba s homosexuálnými sklonmi, ...
... ktorá nežije vo vzťahu, si zasluhuje obdiv a podporu. Raz v šesťdesiatych rokoch mi taký človek zavolal a pýtal sa, či máme nejakú poradenskú službu. Nepoddával sa svojim sklonom; modlil sa, chodil na sv. omšu a pravidelne prijímal sviatosti, ale cítil sa úplne vyobcovaný zo spoločnosti. Celá spoločnosť, dokonca aj cirkevné združenia, boli zamerané iba na páry - už existujúce alebo budúce. Kde bolo miesto pre toho, kto nesmeroval k životu vo dvojici, ale kto zaiste tiež potreboval spoločnosť? Moje spolucítenie s ľuďmi, ako bol tento mladý muž, je ešte väčšie než s heterosexuálnymi pármi, ktorých rodinné okolnosti si vyžadujú isté hrdinstvo. Manželia - aj v situácii, keď žijú ako brat a sestra - stále majú jeden druhého. A to znamenalo veľa už aj predtým, než sa vzali. Môžu sa cítiť obmedzení absenciou pohlavného spojenia a môže to byť pre nich veľmi ťažké - ale napokon prežívajú spojenie myslí a sŕdc. Majú duševné uspokojenie, naplnenie z vedomia, že jeden druhého naplno prijíma, že sa majú radi, a že si pomáhajú na ceste k spáse.
Osoba s homosexuálnymi sklonmi, ktorá sa nechce stať praktizujúcim homosexuálom, nemá nikoho. Môže to byť ten najosamelejší život; a srdce ma bolí pre tých neznámych homosexuálne orientovaných, ktorí statočne vedú strašný zápas, sami, len v spoločenstve svojho spovedníka a vyzbrojení len svojou vierou. Veľmi spolucítim aj s heterosexuálnymi mužmi a ženami, ktorí chceli uzavrieť manželstvo, ale nenašli vhodného partnera. Ich osamelosť môže byť zlá, ale osamelosť bez vzťahu žijúceho homosexuála je horšia.
John Kippley, Sex and Marriage Covenant, Liga pár páru, 1991, z materiálu Mária Ščepková: JEŽIŠ - PRIATEĽ MÝTNIKOV, HRIEŠNIKOV, HOMOSEXUÁLOV...: -- NÁS VŠETKÝCH....
